Chlieb náš každodenný

Tehotenstvo prinieslo manželke komplikácie, čo doktorov znepokojilo. Počas dlhého pôrodu sa ju rozhodli podrobiť cisárskemu rezu. Napriek utrpeniu však rýchlo zabudla na bolesť, keď držala v náručí nášho novonarodeného syna. Úzkosť hneď vystriedala radosť.

Písmo potvrdzuje túto pravdu: "Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek" (Jn 16,21). Ježiš použil tento príklad na zdôraznenie skutočnosti, že aj keď budú smútiť nad Jeho skorým odchodom, žiaľ sa neskôr premení na radosť, keď Ho znovu uvidia (v. 20-21).

Ježiš poukazoval na svoju smrť a vzkriesenie - i to, čo nasledovalo. Po vzkriesení Ježiš strávil ďalších štyridsať dní učením a chodením s učeníkmi, z čoho sa oni tešili. Stalo sa to pred tým, ako ich znovu opustil a vystúpil do neba (Sk 1,3). Nezanechal ich však žalostných, ale Duch Svätý ich naplnil radosťou (Jn 16,7-15; Sk 13,52).

Hoci sme nikdy nevideli Ježiša tvárou v tvár, ako veriaci máme uistenie, že jedného dňa sa tak stane. V ten deň bude úzkosť, ktorej čelíme na zemi, zabudnutá. Dovtedy nás ale Pán nenechá bez radosti - dal nám svojho Ducha (Rim 15,13; 1Pt 1,8-9).

Drahý Pane, túžime byť v Tvojej prítomnosti, hlavne keď prežívame bolesť a trápenie. Nenechal si nás však samých. Tvoj Svätý Duch žije v nás a potešuje nás.