Chlieb náš každodenný

Keď našej dobrej priateľke Slávke diagnostikovali rakovinu, boli sme z toho veľmi smutní. Slávka prekypovala životom a bola požehnaním pre každého, kto ju poznal. S manželkou sme sa tešili, keď choroba začala ustupovať, no o niekoľko mesiacov sa rakovina vrátila s novou silou. Vraveli sme si, že je príliš mladá na to, aby zomrela. Jej manžel mi porozprával

o posledných hodinách jej života. Slávka bola taká slabá, že ledva rozprávala. Pošepkala mu do ucha: "Len buď so mnou." V tej chvíli najviac potrebovala prítomnosť milujúcej osoby. Autor listu Hebrejom utešuje čitateľov citátom z 5. knihy Mojžišovej (Dt 31,6), kde Boh sľubuje svojmu ľudu: "... Nezanechám ťa, ani ťa neopustím" (Heb 13,5). Aj v najťažších momentoch života máme záruku Jeho láskyplnej prítomnosti a môžeme vedieť, že nie sme sami. Dáva nám milosť, aby sme mohli vytrvať, múdrosť, aby sme vedeli, že On koná, a istotu, že Kristus vie "spolucítiť s našimi slabosťami" (4,15).

Spoločne prijmime požehnanie, akým je Jeho láskyplná prítomnosť, aby sme mohli smelo hovoriť: "Pán mi pomáha, nebudem sa báť..." (13,6).

Pane, ďakujem za prísľub, že ma nikdy neopustíš. Nech Tvoja neustála prítomnosť zaplaví moje srdce pokojom, istotou a odvahou.