Chlieb náš každodenný

Keď bol náš syn batoľaťom, išli sme na rodinný výlet do oceanária. Bol to jedenásť metrový presklený tunel, v ktorom plávali priamo nad hlavami návštevníkov žraloky a rôzne morské živočíchy, menšie aj väčšie farebné rybičky. Keď sme vstupovali do budovy, ukázala som prstom na veľký model, ktorý visel zo stropu. "Pozri. Vráskavec dlhoplutvý."

Synove oči sa rozžiarili. "Enormný," povedal.

Môj manžel sa ku mne otočil. "Odkiaľ pozná to slovo?"

"Asi musel počuť nás, ako ho vyslovujeme," pokrčila som plecami v úžase nad tým, ako je možné, že naše batoľa prebralo od nás slovník, ktorý sme mu nikdy zámerne nesprostredkovali.

V knihe Deuteronómium 6 Boh povzbudzoval svoj ľud, aby zámerne učil mladšie generácie poznávať a poslúchať Písma. Čím viac Izraeliti spoznávali Boha, tým pravdepodobnejšie bolo, že aj ich deti si Ho budú ctiť a následne si budú užívať aj odmenu, ktorá je prirodzeným dôsledkom toho, keď človek pozná Boha osobnejšie, viac Ho miluje a poslušne Ho nasleduje (v. 2-5). Keď Božie slová prirodzene prúdia z nášho srdca a z našich úst, zanecháme za sebou silné dedičstvo viery, ktoré bude odovzdávané z generácie na generáciu (4,9).